Nosework MA1 12.3.2023
V duchu hesla *Čím kratšie o skúške vieš, tým menej pred ňou stresuješ*, sme zúrivo a zúfalo najprv jeden deň (potom aj druhý) hľadali výkonnostný zošit.
Večer po potvrdení prihlášky aj k nám prišiel Diethelm. Orkán.
Sammka trpiac utkvelou predstavou, že vietor unáša z uzamknutých domov mladé panny a biele sučky, klepala cvakačkou a celou samou sebou ostošesť, až si vyslúžila do papule. Kvapky. Zázračnú medicínu. Rovno dvojitú dávku. Diethelm sa správal svinsky, Sammka pozerala správy. Fakt mohlo dôjsť k únosu. Cez komín napríklad.
Po tých dvoch kvapkách spala potom až do ôsmej rána *jak babatko* a naviac, stala sa neočakávane prítulnou. Čo je jedna zo známok jej vyšinutia.
Enem, ranné venčenie potom akosi odflákla a štandardných päť kilometrov okruhu prešla nalepená na topánke ako toaletný papier. Oplašená, nič nové pod Slnkom.
Vyvaľovala som oči v stĺp, popoháňala som ju slovom (aj písmom pomaly) a inak sa jej pchala do priazne, keďže na tú skúšku sme mali kvôli skupinovej súdržnosti vyraziť hneď po venčení (a nájdení VZ). Keď Sammka nechce (lebomuchajuzrazila), ani just nebude!
Ťažko s takým tvorom, no. Dieru do sveta nečakajte.
Naviac, ten VZ nám riadne zavaril, tak sme meškali dve hodiny. Keďže hľadanie stratenej veci (súrne!) nie je mojou silnou stránkou, trochu som ho okorenila. A šak Pipi videla sama, že lietam po celom dome jak splašená ovca, tak bežná nedeľa to isto nebude. Takže trasľavka zas.
Jediná dobrá známka bola, že cikpauzu využila na lov malej koristi. Tým sa ale výpočet príznakov zlepšenej nálady skončil. Na mieste skúšky v hale chcela zdrhnúť pri prvom pohľade dovnútra. Zabránilo jej v tom len moje pevné zovretie. Oči vypleštené dokorán, bielka vidieť zdiaľky, uši o centimeter vyššie ako zvyčajne.
Ozaj veľa síl stojí taký tvor. Snažila som sa ju podporiť, podplatiť, ale aj nechať odpočívať v kľude a nechať ju doceniť moju následnú prítomnosť. Niečo z toho zabralo.
Nastúpila motivovaná, vytešená, sústredená (ako len ona vie) a *dolatená* (daná do laty