18.3.2010 Niežeby sa nič v našom človečo-zvieracom svete nedialo, ale času nazvyš niet. Keby bolo keby, .... Tak aspoň prispejem názorom na intenzívny tréning, ktorý sme absolvovali začiatkom marca na Slnečnom majeri v Stebníckej Hute, od poľských hraníc čoby jeden kameňom dohodil. Bolo dobre, bolo super, bolo veselo. Zišli sme sa tam tak familiárne, trošku sme podudrali na náročnosť trénerky :), ale dôležité je, že k dohode došlo ;). Okrem tréningu nás čakalo večerné posedenie so stolným tenisom - dávno, veľmi dávno som sa tak nenasmiala, ako z vlastnej hry -  veľa veľa rozprávania s ostatnými agiliťákmi, spoločné trénovanie ovládateľnosti dvoch psíkov v stiesnenom priestore našej dočasnej spálne a dokonca aj veľmi nepríjemné hľadanie strateného psíka Luckyho. Dal Boh šťastia a všetko nakoniec dobre dopadlo, hoc po niekoľkých neskutočne dlhotrvajúcich hodinách hľadania. Lucky sa našiel živý a relatívne zdravý (čakala ho operácia hryzných rán). Ponaučením pre každého je, že elektrický obojok nie je boží zásah a poučením pre Luckyho, že zúbky sa neceria na každého, akokoľvek priateľsky vyzerajúceho psíka, aj keby to bol nekonfliktný retriever. Fotky z akcie našťukal Tono: mrk