Dnes veľmi smutné, rozporuplné, nahnevané a sklamané... plus veľa iných negatív.

Za posledných pár mesiacov a naposledy tento týždeň bola Sammi vystavená útokom cudzích psov (labrador, vyžla a ridgeback). 
Všetko minimálne trojnásobok jej váhy a veľkosti... Typické telesné signály nadchádzajúceho útoku/štvania. 
Všetko to boli psy domáce, použijem výraz novodobého psíčkarského žargónu - vymazlené gaučáky ; ani jeden z nich nebol bezprizorný chronický dedinský utečenec. Každý útok bol zo strany majiteľa buď bagatelizovaný alebo úplne prehliadaný. Tzv. profíci, ktorí držia v ruke dva roky vodítko, a už sú odborníci na všetko počnúc pôrodmi, výživou, chovom, socializáciou, výcvikom a končiac medzidruhovou interakciou ľud vs ich štvornohý člen rodiny. "Profíci - kynológovia", ktorí nechajú obsrať detské ihrisko, náramne sa bavia na tom, keď sa ich pes "socializuje" štvaním niekoľkonásobne menšieho psa alebo nechajú vedome a bez snahy riešiť to vyvreskúvať čoklov v bytovke, lebo veď im to vadiť nemôže, keď sú preč z domu a susedia nech držia hubu, lebo veď demokracia a ich pes má rovnaké práva ako oni sami a môže si robiť čo chce. Zlatý klinec sú fun mottá zo sociálnych sietí "keby som bol hovno, tak smrdím. Som však pes, tak štekám."

A potom príde reakcia z druhej strany... špekačky s klincami, špendlíkmi, žiletkami alebo otrávené návnady.

... alebo aj čosi iné... a zlízne si to poctivý majiteľ psa, ktorý hovná zbiera, susedov neotravuje, všetok svoj voľný čas zmysluplne venuje svojmu psovi a celkovo sa svojím vlastníctvom psa správa nekonfliktne = N A I V N E. 
 

Dnes na obed (19.11.2018), počas prechádzky, sa mi vyhrážal cudzí muž z piateho poschodia bloku na sídlisku, pod ktorým som prechádzala, a v tom čase si pes už len čuchal zbytky trávy, ktoré tam po lete ostali (potrebu už urobil a bola zviazaná v sáčku v mojej pravej ruke). Že mám stamadiaľ vypadnúť, lebo ZASTRELÍ mňa aj môjho psa. Na moju reakciu, že nič tam (môj pes) nerobí a hovná z potreby mám v ruke, bol ešte viac vytočený a nevyberavo mi nadával. Pomedzi to z okna odbehol a ja som si fakt nebola istá, či nešiel pre zbraň (nešiel, pravdepodobne sa triasol od nervov, že mi nemôže odbiť hlavu z krku, že som si dovolila 1. byť na verejnom priestranstve so psom; 2. ozvať sa mu).

Takže tak, milí naši sebeckí psíčkari, ktorí máte psa za privilegovaného člena rodiny - keď je členom, tak si jeho hovná noste do vlastného záchodu alebo ich vonku vyhadzujte do kontajnerov na komunálny odpad (NIE, už hádam dve desaťročia NEPLATÍ, že exkrementy nesmú ísť do komunálneho odpadu, takže výhovorka je to fakt chabá - žiaľ, stretávam sa s ňou stále). 
Nenechávajte svojich rozmaznaných čoklov bez výchovy pobehovať medzi ľudí a deti navoľno, strašiac ich (už čímkoľvek - je to šelma, aj keď jej dáte pyžamko) a neobmedzujte iných ľudí a psov. 

A ešte jedna vec, na ktorú tento rozmaznaný svet psíčkarov pozabudol vo víre fejsbúkových a instagramových a neviem akých srdiečkových vyznaní. VY ste si zaobstarali psa. VY viete prečo. Nepchajte mi vášho psa do kritickej vzdialenosti, NEZAUJÍMA ma, dokiaľ sa:

1/ nepoznáme osobne 

2/ nemáme spoločné záujmy 

3/ psy sa už poznajú a dokážu spolu normálne vychádzať (nie, že váš pes považuje za výbornú zábavu číhať, štvať alebo rovno pchať nos do môjho psa)

4/ váš pes ma zaujme (pravdepodobne zjavom alebo výbornou výchovou, ktorú vám rada pochválim), v diaľke sa pristavím, pozdravím vás alebo vás z diaľky inak kontaktujem, pričom môj pes je buď nakrátko pri mne alebo si vás a vášho psa vôbec nevšíma, pretože má svoju vlastnú zábavu)