Hadí útok
... začnem tým, že Sammi je fyzicky v poriadku, nenašli sme žiadnu viditeľnú ranu. Zachránili ju nevytrimovanané chlpy, avšak modrinu bude mať určite. Ale čo s ňou útok idiotského psa urobí psychicky, netuším.... Môžem len dúfať...
Čo však opäť... som do nepríčetnosti vytočená nad nezodpovednosťou a absolútnym nezáujmom pomôcť napadnutému psovi, keď už k takejto situácii dôjde...
a teraz už bez akýchkoľvek škrupúľ a hanby pred polkou sídliska... hystericky vreštiacu Sammi po útoku beriem na ruky, útočiaci pes asi aj prekvapený jej hysterickou reakciou, absolútne žiadnou snahou brániť sa, uteká kade-ľahšie.
Obe mladé baby, ŠTUDENTKY VETERINY (naša budúca elita, kam budeme chodiť so psami po napadnutí - koľká irónia Vesmíru....) majiteľky psov, sa mi otočia chrbtom a pokračujú v svojej trase, akoby sa nič nestalo. Niekoľkokrát na nich zakričím, nech stoja, potom mi dôjde, že po slovensky nevedia, tak vrieskam čo mi na jazyk príde po anglicky... Zúrivosťou blesku som im za pätami aj s ešte stále hystericky vreštiacou a v kŕči stiahnutou Sammi, zatiaľ čo majiteľka tyranosaura rýchlo kráča ďalej odchytiť toho svojho bastarda.
Majiteľka nemeckého stavača sa s kľudom Angličana po niekoľkých mojich varovaniach, nech stoja, obráti a hovorí mi, že nie jej pes bol útočník, nie je to jej chyba, nemám na ňu kričať, ona za nič nemôže. Pyskaňa, dobre jej ide... Ani som nevedela, že mám takú fasa angličtinu a pravdupovediac, som v tej chvíli shopná ísť aj do fyzického kontaktu... Dohadujeme sa... resp... nedohadujeme... prikazujem im bez možnosti vycúvať, nech prezrú spolu so mnou zranenia ..... Prezreli sme..., nie je čo šiť, sliny a špinu umyjeme... Sammi kríva, ale to je aj pretrvávajúcim psychickým šokom a stuhnustosťou...
Od incidentu spí, nereaguje...
... stalo sa.... videli sme sa vopred, rešpektovali sme sa, chceli (ja) sme sa obísť v bezpečnej vzdialenosti... pes nejavil žiadne známky nejakého extra záujmu, preto som mylne vyhodnotila, že "to" bude fajn... až kým sme neboli na jednej úrovni... rýchlosťou blesku vyštartoval... nie očuchať... nie spoznať... žiadne vrčanie... zákerný útok hada... zrýchlenie z nuly na sto...
OK, magor, zlízla si to nevinná a v podstate duchom nezúčastnená Sammi.
ALE... čo ma vytáča ešte viac, je reakcia majiteliek... ŽE NIČ. Ísť ďalej, nechať napadnutého psa aj majiteľa v šoku, neriešiť situáciu, neponúknuť pomoc ...sila... no nič... už vedia, že sa mi majú vyhnúť... prekročili hranice mojej tolerancie...
... ŽIADNA ŽLTÁ STUŽKA... ŽIADNY NÁPIS... NIČ Z TOHO NEPORIEŠI ÚPLNE VYPATLANÝCH MAGOROV PSOV AJ MAJITEĽOV OKREM PRÍSNEJ KONTROLY... VODÍTKO, RIADENÁ SOCIALIZÁCIA, RIADENÝ PRIESTOR, A ZODPOVEDNOSŤ/VYROVNANIE ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU/UJMU... NIČ INÉ ICH DOTERAZ NENAUČILO...
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář